Prečo sú deti agresívne a drzé? Dôvody pomenovala klinická psychologička Lidmila Pekařová

Klinická psychologička a spisovateľka PhDr. Lidmila Pekařová už 33 rokov prednáša pedagógom, rodičom i širokej verejnosti. Okrem iných tém, veľkú pozornosť venuje  predovšetkým výchove detí. Na základe svojej dlhoročnej praxe, ale i na základe práce so svojimi klientami, priamo pomenovala vo svojej knihe Ako žiť a nezblázniť sa dôvody, ktoré spôsobujú, že niektoré deti sú agresívne a drzé.

 

1. dôvod: Spoločnosť sa rýchlo mení, prináša zmeny aj do rodín s deťmi a my nevieme na zmeny  včas reagovať

V minulosti boli jasne odlíšená ženská a mužská práca. Každý v rodine presne vedel, čo má robiť. Často sa práce delili na mužské - teda tie ťažšie a na ženské. Za tú ťažšiu prácu sa väčšinou považovala práca v záhrade, práca s drevom, kosenie či starostlivosť o domáce zvieratá. Neskôr sa doba zmenila. Čoraz menej ľudí má doma obrovské polia a lúky, o ktoré sa treba starať. Aj práca v domácnosti sa zjednodušila. Dnes má každá rodina kosačky, umývačky riadu, sušičky prádla a ďalšie elektrospotrebiče. Muži väčšinou nemajú na starosti ťažké práce v domácnosti. Veď v mnohých domácnostiach žiadne ani neexistujú. A hoci si to uvedomujú, často sa im nechce pomáhať ani pri tých jednoduchých domácich prácach, ako je zavesenie prádla, povysávanie, utretie prachu či občasné uvarenie jednoduchého jedla. A tak mnohí muži nevykonávajú v domácnosti žiadnu prácu.  Ešte väčší problém nastáva vtedy, keď ich vlastné mamy nepodporia v tom, že by mali manželke pomáhať. V minulosti totiž platilo, že jednoduché domáce práce vykonávajú len slabí muži, ktorí sú často pod papučou. Niektoré matky toto tvrdia svojim dospelým synom ešte aj v 21. storočí. Niektoré manželky toto ničnerobenie ticho tolerujú. Sú však aj také, ktorým to mimoriadne vadí a práve v tých rodinách nastávajú problémy a hádky. Z uvedeného vyplýva, že tak ako sa mení doba, mali by sa meniť aj postoje mužov a žien  k práci v domácnosti. Tí, ktorí to už pochopili, žijú v rodinách šťastnejší život a vyhýbajú sa zbytočným hádkam. Rodinná atmosféra, samozrejme, vo veľkej miere vplýva na vývoj detí.

 

2. dôvod Rodičia často nevedia, ako dnes vychovávať deti

Napodobňovať výchovu zo svojich rodín nemôžu, pretože  je iná doba a sami si často nevedia poradiť. Klinická psychologička Lidmila Pekařová hovorí: „Prax ukazuje, že rodičov môžeme v súčasnosti rozdeliť do troch skupín. Tí prví si nerobia starosti s výchovou, a teda ani s deťmi. Zabezpečujú len nevyhnutné organizačné záležitosti a venujú sa svojmu životu alebo profesii. V druhej skupine sú tí, ktorí neberú rodičovstvo veľmi vážne, iba sa navonok snažia udržať obraz funkčnej rodiny. Navštevujú školy, hovoria s odborníkmi, ale ich rady neprijímajú, lebo nemajú čas. Tretia skupina rodičov je devíza našej spoločnosti a veľký dar pre deti. Chcú vychovať slušného človeka, teda budúcich otcov a mamy, rodičov, ktorí nebudú utekať od svojich detí, ale budú zachovávať ľudstvo. Táto skupina rodičov vyhľadáva odpovede na svoje otázky a snaží sa ich aj uplatňovať v praxi.“

Lidmila Pekařová tiež upozorňuje na to, že mnohí rodičia túžia po konkrétnych návodoch na výchovu ušitých na mieru, ale chýbajú inštitúcie, ktoré by im pomohli. A tak do škôl nastupuje veľké množstvo nevychovaných detí, učitelia nemajú na prevýchovu čas a priestor a rodičia tiež nevedia, čo s tým. Nastupujú tresty, a tak sa dostávame do začarovaného kruhu, z ktorého často nevieme vyjsť.

 

3. dôvod: Výchova sa začína neskoro

Lidmila Pekařová upozorňuje rodičov, že výchova k poslušnosti by sa mala zvládnuť  do troch rokov veku dieťaťa. Tiež netreba zabúdať na to, aby sa dieťa naučilo zvládať aj svoju vlastnú bezpečnosť ešte pred nástupom do školy. Malo by sa naučiť prechádzať cez cestu, vyhýbať sa spadnutému elektrickému vedeniu, zvládať samostatne absolvovanie WC, malo by mať základné hygienické návyky a taktiež návyky z oblasti slušného správania. Netreba zabúdať na formovanie pocitu zodpovednosti. Len zdopovedné dieťa je zrelé na školu.

 

4. dôvod: Výchova je negativistická alebo agresívna

Určite aj vy poznáte príkazy typu: „Stoj!Nehulákaj! Nekop do toho! Nevrieskaj! Vypadni!“ Najhoršie je, že tieto slová rodičia používajú aj vtedy, keď sa dieťa len hrá a je možno hlučnejšie a nevie, ako by sa mohlo hrať aj ináč. Niekedy sa nespráva podľa predstáv dospelých len preto, lebo sa nudí. A tak vymýšľa i provokuje. Svojim krikom chce len dospelých vyprovokovať.

„O výchove sa nerozpráva, výchova sa robí. Robiť výchovu znamená nerozčuľovať sa a konať pozitívne. Žiaľ, prevláda negativistická výchova, kde agresia rodičov vyvoláva agresivitu detí. Pozitívna výchova vyžaduje trpezlivosť,“ upozorňuje rodičov Lidmila Pekařová.

Pri pozitívnej výchove je potrebné vrátiť sa k problému alebo k chybe, ale pokojne a bez zbytočných rečí.

 

5. dôvod: Školáka hodnotia iba známkami a podľa známok ho oceňujú rodičia aj učiteľ

Dieťa, ktoré sa učí ľahko a rado, je väčšinou milované. Ale aj dieťa, ktoré nezvláda všetko perfektne, ale snaží sa, si tiež zaslúži uznanie, pochvalu a prejav podpory. A aj dieťa, ktorému to v škole nejde vôbec, potrebuje byť pochválené. Veď, čo na tom, že má päťky z diktátov, ale vie sa postarať o malých súrodencov, poupratuje, nakupuje. Dostane sa mu vždy pochvaly a uznania? No, existujú rodiny, kde takmer nikdy. Dieťa nemá byť milované len preto, že je dobrým žiakom. Ale mnohí rodičia to ešte stále takto vnímajú. A učitelia väčšinou tiež žiaka vnímajú len cez známky. Učiteľ často nevie, aký šikovný je žiak štvorkár doma, čo všetko zvláda a akou oporou je pre celú rodinu. Rodič väčšinou o tom sám nehovorí a učiteľ sa nepýta. Rodičia by mali svoje deti motivovať tak, že ak sa im nedarí v učení, mali by ich povzbudzovať v praktických činnostiach. Rodičia by mali vedieť, že ak sa ich dieťa horšie učí, nemá zmysel ho nútiť zo dňa na deň učiť sa viac ako tri hodiny. Samozrejme, pomôžu mu urobiť úlohy, učia sa s ním, vyskúšajú ho naučené učivo a potom by ho mali zapojiť do nejakých domácich prác alebo ho podporovať v záľube, v ktorej vyniká. Veď každý človek chce byť niekde hviezdou, chce, aby ho uznávali, chce niečo lepšie vedieť, ako to vedia ostatní. Často práve slabší žiak má také zručnosti, ktoré jeho spolužiaci nemajú. Učiteľ tiež musí vedieť, že jednotkára v triede pochváli za známky a slabšieho žiaka napríklad za to, že vyrobil búdku pre vtáčiky na zimu. „Slabého žiaka vedieme k agresivite tým, že útočíme na neho v zmysle, aby sa viac učil, pridal, niečo prepísal. Dieťa však toto často nedokáže splniť, a tak uniká do zloby alebo do chorôb. A takto nám pribúdajú agresívni jedinci,“ upozorňuje Lidmila Pekařová.

 

6. dôvod: Vo výchove dominujú matky, otcovia sa odkláňajú

Predovšetkým z dôvodu pracovného vyťaženia, stavby domu, týždňoviek alebo z ďalších dôvodov sa otcovia odkláňajú od výchovy detí. K tomu sa ešte v niektorých rodinách stretávame aj s hyperaktivitou žien. V mnohých rodinách velia ženy. Rozhodujú za všetkých a o všetkom. V takýchto rodinách je pozícia muža obmedzená a potláča sa jeho mužský prejav. Ak s narodením detí neuplatní popri dominancii ženy aj tú svoju, stáva sa v lepších prípadoch poslušným, ale v očiach detí nedôležitým členom rodiny. Je to nedôstojná, pasívna a pohodlná pozícia. Každý chlapec sa rýchlo štylizuje podľa otca do podobnej roly. A tak mu zostáva dostatok času na vlastnú zábavu. Takáto výchova môže viesť k tomu, že z dieťaťa vyrastie nezodpovedný dospelý človek.

 

7. dôvod: Zabíjame v deťoch túžbu

Dávame im nielen to, čo chcú, ale aj to, čo nechcú, po čom ani netúžia, o čom nesnívali. Dostávajú drahé dary, technické vymoženosti, drahé športové potreby či odevy. Nechodia tie veci obzerať do obchodov, majú ich rovno nakúpené doma a môžu sa hneď začať hrať. Keď sa oženia, vydajú a niekto neposlúži, nenakúpi, nezariadi, neobstará, nastúpi sklamanie, zlyhanie, odchod – rozvod. Niektoré deti ani nezažili zaspávanie s veľkým snom o krásnom bicykli. Nevedia snívať, sporiť, túžiť. „ Ako dospievajúci nepotrebujú platonickú lásku, netvoria citlivé verše, nevyhľadávajú nežné dotyky a pohľady do očí. Chcú konzumovať. Sú na konzum pripravení. Veď sú zvyknutí ošetrovať sa drahou kozmetikou, majú oblečené zvodné handričky, majú peniaze, majú čas. Čas na užíanie života. A čo nemajú? POVINNOSŤ,  ZODPOVEDNOSŤ, SNY A TÚŽBY. Preto nemajú ani zážitky. Najkrajšie býva obdobie túžby. Dosiahnuť niečo po období snenia znamená nástup POKORY, pocit, že človek obstál, potreba to chcené udržať,“pripomína rodičom klinická psychologička Lidmila Pekařová.

Autor článku: Jaroslava Koníčková